Zápisnica

spísaná dňa 23. apríla 1938 u policajného riaditeľstva v Bratislave

Ervinom Moskovitzom

nar. dňa 15. júla 1894 vo Vrbovom, okr. Kežmarok, tamtiež príslušným, židom, ženatým, obchodníkom, posledne bytom v Güssingu (Burgenland), ktorý súc upozornený, aby hovoril pravdu, udává:

Z Bratislavy som sa vysťahoval dňa 4. júla 1932 do Güsingu, kde som mal obchod stavebným materiálom a miešaným tovarom.

V dobe prevratovej v Rakúsku (dňa 12. marca 1938) nebolo oči mne nič podniknuté so strany rakúskych úradov alebo obyvateľstva.

Avšak dňa 17. marca 1938 asi o 16. hod. prišli do mojho obchodu dvaja muži od SA, z ktorých jeden bol okresným veliteľom (Kreisleiter) a bol asi 24 ročný, a je z Güssingu, a druhý bol jeho zástupcom a pochádza z obce Kleinsmürbisch, ktorí mi předložili listinu, na ktorej bolo napísané asi toto: Ich spende freiwillig der N.S.D.A.P. für den Schaden, welchen die Vaterländische Front und die Juden verursacht haben. V druhom odstavci bol uvedený obnos 1000 Schillingov, ktoré ja som dal a listinu som podpísal na pravej straně a okresný velitel Jandrasits a jeho zástupca Strobl na ľavej strane.

Menovaní od SA ma dôrazne upozornili, že keď nedám tých 1000 Sch., vyrabujú mi obchod a mňa zatvoria. Ja som sa vzpieral dať tych 1000 Sch., ale nakoľko som vedel, že tí židia, ktorí nedali SA členom to, čo títo žiadali, už sedia, bol som

donútený požadavných 1000 Sch. dať. Chcel som zpočiatku dať len 100 Sch, neskoršie 200 Sch, ale oni to vylúčili a trvali na tom, že keď im 1000 Sch ihneď nedám, mňa zatvoria, ako iných a obchod mi ihneď vyrabujú.

Keď som požadovaný obnos zaplatil, menovaní odišli a ja som mal kľud do 28. marca 1938, avšak medzitým prichádzali do obchodu členovia SA a to buď s puškami, alebo bez pušiek a žiadali krém na boty, kefy, kalošne, ponožky, zubnú pastu atď., čo som im musel bez slova dať, lebo keby som nebol dal, boli by ma ihneď zatvorili. Podotýkám, že menovaní mi nič neplatili za to, čo odo mňa v obchode obdržali.

Musím podotknúť, že už dňa 15. alebo 16 marca 1938 členovia SA nalepili na mojom obchode natlačené letáky dlhé asi 40 cm a široké asi 10 cm a vzadu bol židovský odznak s nápisom Jüdisches Geschäft.

Dňa 28. marca 1938 prišli do mojho obchodu traja uniformovaní muži, z ktorých bol jeden od Gestapo, druhý od NSKK, 1Note 1 : Nationalsozialistisches Kraftfahrkorpsišli so mnou do bytu, kde všetko velmi dôkladne poprehliadali a vzali mi oproti potvrdeniu 240 pengö v bankovkách, 190 S v bankovkách, 21 amer. (USA) dolárov, 130 S. strieborných, 1 zalté náramkové hodinky, 5 zlatých presteňov, 1 pár nášuníc a 12 pengö strieborných.

Podotýkám, že uvedeného dňa bez potvrdenia mi vzali 1 revolver, zbrojný list, cestovný pas československý, môj a mojej manželky a iné veci. Podotýkám, že ja i moja manželka sme mali cestovné pasy vystavené okresným úradom v Šamoríne v roce 1930 a posledne predľžné v r. 1935 generálnym konzulátom

Československej republiky vo Viedni, s platnosťou do roku 1940.

Následkom udalostí v Rakúsku ľudia prestali môj obchod navštevovať a ja som ho bol nútený dať do prenjmu mojmu zamestnancovi Juliusovi Genserovi, ktorý mi poskytnul iba byt a stravu.

Podotýkám, že môj bývalý zamestnanec prevzal obchod dňa 1. apríla 1938 a mne do obchodu bolo zakázané vstúpiť. Iní židia v obci, ktorí nedali svoje obchody do prenájmu, nesmeli tieto asi od 3.-4. apríla otvoriť. Asi dva dni na to bol v každom obchode komisár, který viedol obchod, lebo židia do obchodov nesmeli vkročiť.

V nedeľu večer (dňa 17. apríla 1938) asi o 20 hod. 30 min. prišli dvaja členovia od SA v civile (boli to Rössler a Lang, z ktorých jeden Rössler nás vyzval, aby sme behom 3 hodin opustili Nemecko, na čo pristúpil ku mne druhý (Lang) a dal mi niekoľko faciek. Na to menovaní odišli a hovorili, že sa o 3 hod. vrátia.

Ja som medzitým išiel na četnícku stanicu, kde som zobudil službu konajúceho strážmajstra a žiadal som ho, aby niečo urobil, aby sme mohli odísť až ráno. Na to mi on hovoril, že oni nemajú žiadnu moc a mladí chlapci čo chcú, to urobia.

O 22.30 hod. prišlo pred náš dom auto, ktoré zabali židovi Steinovi, v ktorom bol už menovaný Lang a šofér, ktorí vošli do izby, my sme sa museli zbaliť a vyviezli nás, t.j. mňa, manželku a svokru na maďarské hranice a my sme boli nútení illegálne prekročiť hranice, čo nám umožnili dvaja

členovia od pohraničnej policie, ktorí nám dôverne pripomenuli, že sa vrátiť nesmieme, lebo neručia za naše životy.

Do Maďarska sme si dali poslať na policajný kapitanát do Zalaegerszegu odpis československého štátneho občianstva, ktoré nám bolo vystavené dňa 12. marca 1929 pod čis. 2685/1929 adm. okresným úradom v Kežmarku.

Naša dcéra, ktorá býva v Bratislave, nám opisy poslala a maď. úrady nám umožnily cestu až do Petržalky.

Keď ma viezli na hranice odvolával som sa na to, že som čs. št. príslušníkom, aby mi dali cestovné pasy zpäť, pripadne legitimáciu na prekočenie hraníc. Bolo mi povedané, že nepotrebujem nič.

V Maďarsku som počul, že v Nemecku (Rakúsku) židia nesmú bývať v pohraničnom pásme, ktoré je široké 15 km.

Iného nemám čo podotknúť.

Po prečítaní schválené a podpísané.

D.a.h.

Ján Krajmer v.r.

polic. koncipista.

Ervin Moskovitz v.r.